OP ĽZ - Budeme úspešnejší
Marec - mesiac venovaný knihám
- 21.03.2020 15:52
- Píše Mariana Ihnátová o zaujímavom projekte s piatakmi, potrebe kníh a histórii.
Tento mesiac je už od nepamäti spájaný s knihou. No prečo to pripadlo práve marcu? O tom a všeličom inom súvisiacom s knihami sme sa dozvedeli a diskutovali s piatakmi v rámci slovenského jazyka a literatúry.
Marec ako mesiac knihy bol prvýkrát vyhlásený v bývalom Československu v roku 1955 na počesť osobnosti Martina Hrebendu Hačavského. Tento národný buditeľ sa narodil aj zMomrel v marci. Bol šíriteľom vzdelanosti a osvety, zbieral staré rukopisy a tlače a zachraňoval ich. Medzi vlastencov roznášal nové knihy a medzi pospolitý slovenský ľud rozširoval kalendáre a populárnu spisbu, čím aj chudobní a nevzdelaní ľudia získali prehľad o knižnej kultúre a verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Paradoxné je to, že Matej Hrebenda bol slepý, a práve on vnášal svetlo do vzdelanosti a nových poznatkov ľuďom.
V súčasnosti sú to práve knižnice, ktoré prebrali úlohu šírenia kníh a knižnej kultúry a osvety. V rámci tohto mesiaca Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 vyhlásila Týždeň slovenských knižníc, ktorý sa organizuje posledný marcový týždeň.
V Levoči v roku 1946 vznikla Slovenská slepecká tlač. Po Matejovi Hrebendovi nesie názov Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči. Je zároveň knižnicou aj vydavateľstvom. Služby tejto knižnice využívajú nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne postihnutí ľudia. Knihy a dokumenty sú v špeciálnych formátoch ako napr. Braillovo písmo, zvukové nahrávky či digitálne texty.
Je úžasné, že vývoj tlače a knihy sa sformuloval až do takejto podoby, vďaka čomu majú aj rôzne zdravotne znevýhodnení ľudia možnosť prístupu k poznatkom a informáciám. Napomáha a je obrovským prínosom aj pri integrácii či inklúzii žiakov.
Tieto zaujímavé informácie o postupnom vývoji či procese vzniku knihy si žiaci preverili zábavnými i interaktívnymi aktivitami. So žiakmi sme sa vrátili do minulosti a uvažovali nad tým, ako kniha postupne prechádzala svojim vývojom, od rukopisov, cez vynájdenie prvého tlačiarenského stroja a tlačenej podoby, po súčasné elektronické knihy.
Pre lepšiu predstavu si dokonca mohli dobové písanie pomocou brka a atramentu aj vyskúšať. Veľmi sa im to páčilo. Aspoň na krátky okamih im ručné písanie prinieslo radosť a uprednostnili ho pred používaním moderných technológií. No asi ťažko by si v súčasnom uponáhľanom svete našli toľko priestoru na takýto spôsob písania.
V dnešnej dobe, v období moderných informatizačných technológií, môžeme siahnuť po rôznych podobách kníh. Nastáva digitalizácia kníh, čo si myslím, je veľmi výhodné a praktické. Knižný trh nám ponúka elektronické knihy či audioknihy, ktorých výhodou je to, že máme k nim neobmedzený prístup, stiahneme si ich napr. do počítača a je to! Môžeme pohodlne čítať, nech sme kdekoľvek.
Knihy majú významné a nenahraditeľné miesto aj v mojom živote. Rozvíjali ma nielen v detstve, ale aj počas štúdií a sú mi inšpiráciou i dnes. Ja osobne uprednostňujem „klasické“ knihy v tlačenej podobe. Milujem ich vôňu. Prevracať list za listom a prenikať do atmosféry knihy, vnímať ju ako celok, jej obal, novotu či osobitý ráz, ktorý jej vtlačil každý jeden čitateľ ponárajúc sa do slov i plávajúc medzi riadkami. Pevne verím, že každý z vás aspoň niekedy siahne po nejakej knihe, a nezáleží na tom, akú podobu knihy zvolí.
Dôležitosť a nezastupiteľnosť kníh vo svete a v živote človeka vystihuje americký akademik Charles William Eliot: „Knihy sú najtichším a najstálejším priateľom. Sú najprístupnejším a najmúdrejším poradcom a najtrpezlivejším učiteľom.“
Nájdime si čas a siahnime (nielen) v týchto dňoch po dobrej knihe.
Autorka blogu: Mgr. Mariana Ihnátová
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články