OP ĽZ - Budeme úspešnejší
Hráme Autobus
- 02.12.2019 11:57
- Ako tretiaci po prvýkrát "cestovali po triede" autobusom.
Pomôcky: autobus – oblepená a dokreslená škatuľa, cestujúci - plastové fľaštičky od Actimelu (môžeme si zvoliť aj niečo iné)
V úvodnej časti extra hodiny sme sa rozprávali o dopravných značkách, s ktorými sme sa stretli na predchádzajúcej hodine pri prostredí Výstaviská, keď sme psíka Goffyho prevádzali dopravným bludiskom a poznávali pri tom zákazové aj výstražné dopravné značky. Tretiaci vymenovali všetky druhy dopravy a na moju otázku, kedy naposledy cestovali mestskou hromadnou dopravou – autobusom dlho premýšľali. Áno, generácia dnešných detí už málokedy využíva tento spôsob dopravy. Ruky zdvihli len deti, ktoré dochádzajú do mesta na nejaké krúžky alebo do ľudovej školy umenia.
Keď som pod pazuchou hrdo niesla starý a mierne ošarpaný tohtoročnými siedmakmi zhotovený autobus, moji bývalí žiaci sa na mňa na chodbe usmievali: „Budete hrať Autobus?“ S úsmevom som prikývla. „Hneď by sme šli k vám!“ potešil ma ich návrh. Moji bývalí žiaci veľmi radi hrávali na hodinách matematiky túto atraktívnu didaktickú hru.
„Dnes si zahráme hru Autobus,“ oznámila som mojim tretiakom cieľ extra hodiny a oni spozorneli a čakali, čo sa ďalej bude diať. Poobzerala som sa po triede a do každého kúta triedy som uložila po päť „cestujúcich“ (fľaštičky od Actimelu). Keď som vzala do rúk škatuľu – autobus a rozhliadla sa po triede, to už deti tušili, že „hľadám vodiča autobusu“ a smelo zdvihli ruky. Ja som si teda vybrala jedného vodiča a štyroch sprievodcov, ktorých som postavila k rozostaveným figúrkam cestujúcich. Pomenovali sme si jednotlivé zastávky: 1. Oknová, 2. Skrinková, 3. Dverová, 4. Umývadlová a 5. Konečná (na tú som sa postavila ja sama). Vysvetlila som deťom, čo hranie ich role obnáša: vodič autobusu musí pristaviť svoj autobus ku každej zastávke. Jeho úlohou je aj vydávať zvuk, keď sa autobus pohne a zvuk, keď otvára alebo zatvára dvere. Na tom sa pri hre trieda najviac zabávala. Výpravcovia budú určovať, koľko cestujúcich na ich zastávke z autobusu vystúpi a koľko nastúpi. Aby to ostatným žiakov v triede neuľahčovali, môžu povedať len: „Nastupuje jeden cestujúci, jeden cestujúci, jeden cestujúci... Vystupuje jeden cestujúci, jeden cestujúci...“ Okrem toho figúrku zdvihnú vysoko nad hlavu a hodia ju do škatule alebo z nej vyberú a položia k čakajúcim cestujúcim. Úlohou ostatných žiakov bolo pozorne sledovať hru. Povedala som im len to, že na konci hry sa niečo opýtam. Hra mohla začať! Deti svoje role zahrali skvele. Na konci hry som sa ako výpravca na Konečnej opýtala: Koľko cestujúcich vystúpi?
Na moje veľké prekvapenie správne odpovedala len jedna jediná žiačka! Bola som sklamaná. Keď sme hru niekoľkokrát zopakovali, už som sa spokojne usmievala.
Autorka blogu: PaedDr. Jana Humeníková
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články