Školská PSYCHOLOGIČKA
Do našej školy zavítala p. špeciálna pedagogička z CPP Vranov nad Topľou, p. Mgr. Viera Vališková, ktorá sa venuje našim žiakom. Pomáha im pri rozvoji viacerách oblastí. O tom ako, sa dozviete nižšie:
Často pozorujeme, že deti v materskej škôlke nerady maľujú, vystrihujú, ale bývajú šikovné pri hrách so stavebnicami. Je to preto, že ruka dieťaťa je unavená a odčerpáva veľa energie.
Náprava grafomotorických zručností u dětí předškolského veku - Heyrovskej tréningový program obsahuje 10 základných lekcií zameraných na uvoľnenie všetkých svalových partií, ktoré sa zúčastňujú na grafickom prejave, a vyvodzuje sa správny úchop pera. Cieľom je naučiť dieťa vnímať a ovládať svoje telo. Uvoľnenie hornej končatiny sa zafixuje častým opakovaním cvičenia.
Najskôr sa robia rukami sústredené kruhy (veľký, stredný, malý) ramenami, lakťami, zápästím , potom zamotávanie a rozmotávanie slimáka, ležatá osmička, veľké vlny, stredné vlny, slabika mo (neskôr aj me, ma, mu).
Po odcvičení sa na zem pripraví veľký baliaci papier. Jeho veľkosť je daná rozsahom ramenného kĺbu dieťaťa.
Prvý mesiac začína dieťa maľovať špongiou namočenou v tempere. Špongiu treba obopnúť rukou, využívať skutočnosť, že je mäkká.
Druhý mesiac tie isté tvary maľuje dieťa so špajdľou s namotanou vatou, ktorá sa namáča do tušu. Špajdľa je už tvrdšia a pri nej sa pri vyvodzovaní správneho úchopu skrčí malíček a prostredník, ako keby pridržiavali guľôčku, valček, papier.
Tretí mesiac dieťa realizuje tvary s ceruzkou progreso( perom tornádo). Ceruzkou progreso či perom tornádo.
Z cvičení len na uvoľnenie celej hornej končatiny, lakťa, zápästia profitujú už aj mladšie deti. Ich cvičením spevňujú svoje držanie tela, koordináciu a postupne si spevňujú svalové skupiny.
REUVEN FEUERSTEIN patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti pedagogickej psychológie 20. storočia. Jeho program nesie názov Metóda inštrumentálneho obohacovania R. Feuersteina (skratka FIE). Program nie je voľne dostupný, jeho používanie je viazané na špeciálny tréning.
Podstatou Feuersteinovho prístupu k deťom, alebo tiež spôsobu intervencie, nazval skúsenosti sprostredkovaného učenia. Sprostredkovanie znamená, že neustále všetko spoločne s dieťaťom vyvodzujeme, dieťa je pri výklade aktívne a podieľa sa na vlastnej výučbe. Učiteľ mu tak odovzdáva skúsenosti, ako môže samo prísť veciam na koreň. Je to čas, ktorý venujeme len dieťaťu. Všetci sme potrebovali alebo ešte potrebujeme sprostredkovanie – nie napchať sa informáciami, ale rozvíjať myslenie. Feuerstein tvrdí, že deti, ktoré sú v škole alebo v živote neúspešné – a to platí aj o dospelých – trpia nedostatkom skúseností sprostredkovaného učenia. Nedostali návod, ako sa vyrovnávať so životnými situáciami. Účelom sprostredkovania je to, aby dieťa samo chcelo vedieť viac, len musí vždy vedieť, prečo to tak je, porozumieť tomu, prečo sa to učí, prečo má zmysel sa učiť.
Feuersteinova metóda je založená na vzájomnej komunikácii, na vyjadrovaní svojich názorov, využívaní praktických poznatkov. Ide o to, že deti, ktoré sa niečo naučia, dokážu poznatky v nových situáciách použiť, lebo sa naučili myslieť v súvislostiach. Význam všetkých pojmov sa rozoberá do detailov, a preto je potrebných veľa slovníkov, encyklopédií. Metóda je preto taká úspešná, lebo učí deti viac rozmýšľať, menej sa ponáhľať, premyslieť postup práce. A zároveň učí aj to, že chyby robí každý, dôležité je im predchádzať práve tým, že si vopred premyslia stratégiu, postup, predstavia možné problémy, myslia v súvislostiach. A nie je dôležité vyriešiť úlohu ako prvý, rešpektuje sa osobnostné tempo každého jedinca. Naučia sa neskákať si do reči, ponechať čas na vyjadrenie.
Predškoláci sa zároveň učia vnímať celok po detailoch, aby pochopili, ako budú pracovať, kresliť, písať. Pre predškolský vek zaviedol Feuerstein termín „vynárajúce sa funkcie“. Vyriešenie dilemy, do akej miery budeme akceptovať zrenie dieťaťa, do akej miery ho akcelerovať, je na zodpovednosti dospelých, či veríme na prevenciu, alebo na prirodzený vývoj. Treba sledovať nie to, čo dieťa vie, ale čo sa už začína vynárať nad hladinu. Predškolský vek má svoje špecifiká. Deti neučíme, lebo nemajú dosť skúseností, ale ponúkame im spôsob práce, aby dospelých stále nepotrebovali, aby boli samostatné.
Do 6. roku totiž deti nie sú schopné sa hodnotiť, preberajú hodnotenie od okolia a práve tu sa vytvárajú základy neskorších komplexov menejcennosti. Preto je dôležité uvedomiť si, že trest hovorí – toto je nedovolené, ale nehovorí prečo. A práve preto by mali rodičia deťom vysvetľovať, prečo niečo robia, s akým zámerom, prečo majú poslúchať, prečo sa niečo od nich požaduje.
Aj dobrý výkon treba analyzovať – čo ti k tomu pomohlo, čo ti pomôže nabudúce, kedy sa ti pracuje najlepšie? Musí rozumieť, prečo sa to robí, prečo má niečo vedieť. Naučí sa klásť otázky, zdôvodňovať a riešiť problém, ale aj prenosu predstáv do pojmov. Pretože keď si niečo verbalizujeme, opíšeme, lepšie si pamätáme, ako keď to len vidíme. Dieťa si rozširuje mentálne pole, čiže porozumenie vzťahom a naučí sa vzťahovať jednu skúsenosť na inú. Feuerstein zaviedol pojem „premosťovanie“. Je to porozumenie tomu, prečo sa to učím, prečo má zmysel sa učiť. Dieťa pochopilo princíp, keď vie dávať príklady z bežného života. Preto mu treba neustále umožňovať, aby sa pýtalo: „Prečo?“ Lebo tak sa najviac rozvíja, napreduje. Vo výstupe dochádza k tomu, že impulzívne odpovede sú postupne nahradzované uvažovaním, deti sa učia počúvať a súčasne sa znižujú odpovede na základe pokusu a omylu. nejde o výsledok, ale o proces – porozumieť tomu, prečo tak pracujeme. Rozhovory, výmena názorov, skúseností, zážitky – to je ten pravý cieľ. Deti sa naučia premyslieť si stratégiu, taktiku, dokážu postupne formulovať svoje myšlienky, názory, hodnotia to, čo sa naučili, ako postupovali a prečo, čo im robilo problémy, navzájom sa od seba učia, že nie je iba jeden spôsob riešenia.
Ukážka niektorých z 26 súborov pracovných listov-inštrumentov (FIE).