Občianska náuka

ĽUDSKÁ PSYCHIKA

 

• PSYCHIKA = súhrn psychických stavov odrážajúci náš duševný stav.   Ovplyvňuje ju nervová sústava + jej spojenie s mozgom

 

• Úloha mozgu – spracovanie podnetov:

1. z vonkajšieho prostredia (zmysly) – napr. sladký cukrík
2. z vnútorného prostredia (info o potrebách tela) – napr. som unavená

 

• VÝSLEDKY práce psychiky:

1. prežívanie = spracovanie vnemov, emócií
2. správanie = odpoveď organizmu na prežívanie. Prejavuje sa:

1. konaním
2. rečou
3. výrazom

3. konanie = správanie, ktoré má cieľ

• Ľudská psychika sa stále mení a vyvíja.

************************************************************************************

PSYCHICKÉ PROCESY A STAVY

 

Náš psychický život tvoria:

 

1. PSYCHICKÝ PROCES – psychická činnosť, ktorá spája človeka s realitou.

Jej výsledkom sú:

1. POCIT – najzákladnejšia (jedna)  informácia o skutočnosti získaná zmyslami

(1 vybraná vlastnosť – napr. horúca žehlička)

2. VNEM – jeho základom je pocit. Je to odraz skutočnosti spracovaný mozgom (vnímam predmet ako celok, sústredím sa naň). Je závislý od vôle.

3. PREDSTAVA – vnem uchovaný v pamäti a vybaviteľný (spomienka, sen)

4. PAMÄŤ

5. MYSLENIE

 

Pocity, vnemy a predstavy sú základom POZNANIA.

 

 

2. PSYCHICKÝ STAV – momentálny duševný stav ovplyvňujúci našu činnosť (napr. tréma, únava, radosť)

************************************************************************************

PAMÄŤ A MYSLENIE

 

PAMÄŤ – schopnosť zapamätávania prežitého. Má 3 fázy:

1. zapamätávanie
2. pamätanie – môže byť:

1. krátkodobé – pamäť to uchová len na krátky čas

(potom to zabudneme, napr. pre nás nepodstatné alebo nezaujímavé veci)

2. dlhodobé – ak si pamäť podnet (vec) vybaví (spomenie si) aj po 30 min. od jej pôsobenia

 

3. vybavovanie si zapamätaného

 

Pri učení využívame pamäť:

1. mechanickú – viacnásobné opakovanie textu (napr. báseň, cudzie slovíčka)
2. logickú – napr. matematika

 

Súčasťou pamäte je aj zabúdanie.

 

MYSLENIE – psychický proces, ktorý umožňuje vysvetľovať, triediť, rozčleňovať a spájať získané informácie. Hľadať medzi informáciami súvislosti.

 

Základ myslenia – myšlienkové operácie:

1. analýza
2. syntéza
3. porovnávanie

************************************************************************************

UČENIE

 

„Všetko, čo človek vie, získava učením.“

 

POZNÁME UČENIE:

1. v širšom zmysle – každé „obohacovanie“ počas celého života
2. v užšom zmysle – cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí a zručností

Naše učenie ovplyvňujú (rušia) rôzne činitele.

 

PODMIENKY PRE SPRÁVNE UČENIE:

1. dostatok kyslíka
2. primeraná teplota
3. dostatočný príjem tekutín (pozor na kávu a bylinky)
4. prestávky v učení
5. tiché, osvetlené miesto na učenie
6. vlastné miesto (kútik) na učenie
7. motivácia – „chcem sa učiť“ – nie „musím“
8. vymedzený čas na učenie
9. kvalitné poznámky
10. pamäť

 

TVORIVOSŤ – schopnosť vytvárať nové myšlienky, nápady a riešenia

 

ŠTÝLY UČENIA SA:

• štýl učenia sa – spôsob, postup využívaný (preferovaný) pri učení sa.

Poznáme štýly:

1. zrakový -  rád čítam knihy, pozerám obrázky v knihách, sledujem filmy. Učivo si dokážem predstaviť vo svojej hlave.
2. sluchový – verbálny – rád si čítam, píšem poznámky, rozprávam o učive, resp. s niekým o ňom diskutujem – takto sa mi najlepšie učí
3. sluchový – hudobný – mám dobrý hudobný sluch. Rýchlo sa učím hre na hudobné nástroje. Dokážem zaspievať piesne z rádia.
4. pohybový – hovoria o mne, že som neposedný. Mám nadanie na tanec, šport. Veľmi dobre ovládam reč tela, gestiku a mimiku. Rýchlo sa naučím kroky tancov a choreografia gymnastických zostáv.
5. priestorový – rád kreslím, často snívam o tom, čo by som mohol urobiť (zažiť), mám dobrú fantáziu. Viem veľmi dobre kresliť. K učivu si rád vymýšľam obrázky, poznámky si vyfarbujem. Vraj mám nadanie na technické výkresy a štúdium máp.
6. logicko-matematický – mám rád zložité úlohy, hlavolamy, rád počítam, meriam, mám rád experimenty
7. interpersonálny – učenie sa v skupine (s niekým), spolupráca napr. na projekte (dobre sa mi učí s kamarátom)
8. intrapersonálny – samostatná práca (najlepšie sa mi učí samému)

Najrozšírenejším štýlom je ZMIEŠANÝ ŠTÝL UČENIA.

Učíme sa celý život!

 

************************************************************************************

 

ĽUDSKÁ OSOBNOSŤ

 

DEFINÍCIE OSOBNOSTI:

1. osobnosť ako spoločenské uznanie, niekto niečím výnimočný => ohodnotenie človeka za jeho duševné vlastnosti a fyzické schopnosti
2. každá ľudská bytosť

 

 

*Vývin osobnosti prebieha od narodenia až po smrť. Ovplyvňujú ju:

 

1. genetika (dedičnosť)

- niektoré vlastnosti, schopnosti či výzor dedíme – nemožno to nijako ovplyvniť

 

2. výchova

- prostredníctvom nej môžeme rozvíjať svoje vlohy, schopnosti, formovať aj svoj charakter

(vplyv prostredia: rodičia, škola, kluby, spolky, kamaráti)

 

3. sebavýchova

- sami sa môžeme meniť, pracovať na sebe

 

 

ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI - našu osobnosť tvoria:

 

1. vlohy = vrodené predpoklady pre niečo => talent, nadanie
2. schopnosti a zručnosti – získavame ich rozvíjaním vlôh => ovplyvňujú aj naše budúce povolanie/ zamestnanie
3. charakter – naše povahové črty (vlastnosti)
4. temperament – vyjadruje kvalitu a pružnosť našich reakcií na okolie
5. city, vôľa, záujmy

 

 

TYPY TEMPERAMENTU (osobnosti) – zostavil ich grécky lekár HIPPOKRATES

 

1. SANGVINIK – rýchly, priateľský, povrchný, komunikatívny
2. FLEGMATIK – pomalý, dôsledný, vytrvalý, chladný
3. CHOLERIK – náladový, priamočiary, v citoch stály, výbušný
4. MELANCHOLIK – citlivý, hanblivý, uzavretý, nespoločenský

************************************************************************************

Vypracovala: Mgr. Lenka Truchanová