Slovenský jazyk a literatúra

 

Šálka, nie šialka                                                      31. 05. 2010, 06:47
Na pomenovanie menšej, obyčajne porcelánovej nádoby s uškom určenej na pitie nápoja máme slovo šálka. V jazykovej praxi sa okrem podoby šálka niekedy môžeme stretnúť aj s podobou šialka, napr. šialka s rozprávkovým motívom, šialka čaju, vypiť šialku kávy, kúpiť šesť šialok. Podoba šialka s dvojhláskou ia je však nárečová, preto by sme ju nemali používať vo verejných rečových prejavoch, v ponukách výrobcov a predajcov či v kuchárskych knižkách a pod. Tu je namieste iba spisovná podoba šálka, teda šálka s rozprávkovým motívom, šálka čaju, vypiť šálku kávy, kúpiť šesť šálok.

 

 

Nežiaduci, nie nežiadúci                                           26. 05. 2010, 06:47
V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami s prídavným menom nežiaduci, napr. nežiaduci vplyv na životné prostredie, nežiaduca reakcia, nežiaduce účinky lieku. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s tým, či prídavné meno nežiaduci sa píše s krátkym u, alebo s dlhým ú. Podľa platnej kodifikácie sa v prídavnom mene nežiaduci píše krátke u rovnako ako v prídavnom mene žiaduci, lebo sa tu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého zvyčajne nenasledujú dve dlhé slabiky za sebou. Možno ešte dodať, že namiesto prídavného mena nežiaduci môžeme používať aj synonymné prídavné mená neželateľný alebo neželaný, napr. neželateľný vplyv na životné prostredie, neželané účinky lieku.

 

O výslovnosti názvov tis, tisina, Tisovec a Tisinec                       25. 05. 2010, 06:47
Dostali sme otázku, či sa názov ihličnatého stromu, resp. kra so vzácnym drevom má vyslovovať (ťis) s mäkkou spoluhláskou ť, alebo (tis) s tvrdou spoluhláskou t. V spisovnej slovenčine je náležitá výslovnosť s mäkkou spoluhláskou ť, teda (ťis), lebo ide o slovo domáceho pôvodu a v takom prípade slabika ti- (vysl. ťi-) písaná s mäkkým i sa vyslovuje s mäkkou spoluhláskou ť. Rovnako s mäkkou spoluhláskou ť sa vyslovuje aj prídavné meno tisový (vysl. ťisoví), napr. tisový porast, podstatné meno tisina (vysl. ťisina), ktorým sa pomenúva tisový porast alebo čečina tisa, ale aj názov stredoslovenského mesta Tisovec (vysl. ťisovec) a východoslovenskej obce Tisinec (vysl. ťisiňec), keďže tieto názvy súvisia s názvom tis (vysl. ťis).


Nie potítko, ale potník, potná vložka, potná manžeta                    24. 05. 2010, 06:47
V jazykových prejavoch sa stretáme so slovom potítko, ktorým ich autori pomenúvajú kúsok tkaniny zachytávajúcej pot. Názvy vecí s príponou -tko však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto nich máme slová utvorené príponou -dlo, napr. ležadlo, slúchadlo, príponou -ka, napr. lomka, mierka a pod. Od slova pot máme na pomenovanie tkaniny zachytávajúcej pot príponou -ník utvorené slovo potník. Okrem toho sa používajú aj dvojslovné názvy s prídavným menom potný, napr. potná vložka, potná manžeta, potná čelenka. Máme si teda z čoho vyberať a nemusíme siahať za nespisovným slovom potítko.


Nie Kazaši, ale Kazachovia                                    19. 05. 2010, 06:47
Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji komentátori hráčov Kazachstanu nazývali Kazachovia, ale aj Kazaši. Podoba Kazaši však v slovenčine nie správna, lebo ak sa nominatív množného čísla od názvu osoby zakončeného na spoluhlásku ch tvorí príponou i, spoluhláska ch sa pred ňou mení na spoluhlásku s, napr. Čech - Česi, beloch - belosi. Podľa toho by tvar nominatívu množného čísla od názvu Kazach mohol byť Kazasi, no s týmto tvarom sme sa takmer nestretli. Tvar nominatívu množného čísla od slov zakončených na spoluhlásku ch sa tvorí aj príponou -ovia, napr. duch - duchovia, eunuch - eunuchovia, šach - šachovia, vetroplach - vetroplachovia a rovnako aj Kazach - Kazachovia.

 

Nie dvojité, ale dvojaké občianstvo                         18. 05. 2010, 06:47
V súčasnosti Maďarsko pripravuje zákon, podľa ktorého by občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti mohli získať aj občianstvo Maďarskej republiky. V médiách, ale aj z úst politikov sme v tejto súvislosti počuli slovné spojenia dvojité občianstvo a dvojaké občianstvo. Z uvedených spojení je však jazykovo a vecne správne iba spojenie dvojaké občianstvo. Násobná číslovka dvojitý má totiž význam "dva razy sa opakujúci, dvojnásobný, zdvojený", preto nie je vhodná v spojení so slovom občianstvo. S týmto slovom je vhodné spájať druhovú číslovku dvojaký, ktorá má význam "dvoch rozličných druhov" a o to v danom prípade ide. Preto používajme slovné spojenie dvojaké občianstvo.

Zatepliť - zatepľovať                                                      17. 05. 2010, 06:47
V súčasnosti sa často hovorí a píše o zatepľovaní domov. V tejto súvislosti si povieme, prečo je v slovese zatepľovať a v slovesnom podstatnom mene zatepľovanie mäkká spoluhláska ľ. Mäkká spoluhláska ľ je v nedokonavom slovese zatepľovať a v jeho tvaroch preto, lebo toto sloveso nie je utvorené priamo od podstatného mena teplo, ale od dokonavého slovesa zatepliť (vysl. zatepľiť), kde sa v spisovnej slovenčine takisto vyslovuje mäkká spoluhláska ľ. Podobný stav, že v slovese je mäkká spoluhláska, je aj pri iných predponových slovesách, napr. zrkadlo - odzrkadliť (vysl. odzrkadľiť) - odzrkadľovať, svetlo - osvetliť (vysl. osvetľiť) - osvetľovať, cena - oceniť (vysl. oceňiť) - oceňovať, odmena - odmeniť ([vysl. odmeňiť) - odmeňovať atď.

Spišské Vlachy - zo Spišských Vlách                       12. 05. 2010, 06:47
Dostali sme otázku, ako sa skloňuje názov východoslovenskej obce Spišské Vlachy. Názov Spišské Vlachy sa skladá z prídavného mena spišský v tvare množného čísla a z podstatného mena Vlachy, ktoré je mužského rodu a ktoré ako pomnožné podstatné meno má iba tvary množného čísla. Názov Spišské Vlachy má tieto tvary: v genitíve zo Spišských Vlách, v datíve Spišským Vlachom, v akuzatíve Spišské Vlachy, v lokáli o Spišských Vlachoch, v inštrumentáli nad Spišskými Vlachmi. Osobitne treba upozorniť na tvar genitívu, lebo v nárečí je tvar zo Spišských Vlachov, ale v spisovnej slovenčine je tvar zo Spišských Vlách.

Eurovea - z Eurovey, v Eurovei                                   11. 05. 2010, 06:47
V Bratislave nedávno otvorili nákupno-spoločenské centrum Eurovea. Skloňovanie názvu Eurovea niektorým Bratislavčanom, ale aj návštevníkom Bratislavy robí isté problémy, preto je vhodné si pripomenúť, ako sa tento názov skloňuje. Názov Eurovea sa zaraďuje medzi prevzaté slová zakončené na samohláskovú skupinu -ea, ako sú slová idea, orchidea, Kórea a pod. V genitíve má tvar Eurovey s ypsilonom na konci, napr. vrátil sa z Eurovey, v datíve a lokáli má tvar Eurovei s mäkkým i na konci, napr. prichádzali k Eurovei, hovorili o Eurovei, v akuzatíve má tvar Euroveu, v inštrumentáli má tvar Euroveou.

Kubrá – z Kubrej, nie Kubra – z Kubry                      10. 05. 2010, 06:47
Jedna  z  mestských  častí  Trenčína,  pôvodne  samostatná  obec,  sa  volá  Kubrá.  Dostali  sme  otázku,  ako  sa  správne  skloňuje  tento  názov.  Osobitne  treba  upozorniť  na  to,  že  v  názve  Kubrá  je  na  konci  dlhá  samohláska  á.  Takto  sa  názov  mestskej  časti  uvádza  aj  v  Štatistickom  lexikóne  obcí  Slovenskej  republiky.  Keďže  názov  Kubrá  má  formu  prídavného  mena  s  dlhou  samohláskou  á  na  konci,  pravidelne  sa  skloňuje  podľa  vzoru  prídavných  mien  pekná,  to  značí,  že  má  pádové  tvary  z  Kubrej,  Kubrej,  Kubrú  s  dlhou  samohláskou  ú  na  konci,  o  Kubrej,  s  Kubrou,  napr.  pochádza  z  Kubrej,  prostriedky  pridelili  Kubrej,  výhľad  na  Kubrú,  rodinné  domy  v  Kubrej.  Možno  ešte  dodať,  že  obyvateľské  meno  od  názvu  Kubrá  má  v  spisovnej  slovenčine  podobu  Kubran,  v  ženskom  rode  Kubrianka  a  prídavné  meno  má  podobu  kubriansky.  
    

Nie nasladlý, nahorklý, ale sladkastý, horkastý        05. 05. 2010, 06:47
V  jazykových  prejavoch  sa  niekedy  stretáme  s  prídavnými  menami  nasladlý,  nahorklý,  ktorými  ich  autori  chcú  povedať,  že  niečo  je  iba  trocha  sladké  alebo  trocha  horké,  napr.  nasladlý  čaj,  nasladlá  vôňa,  nasladlé  víno,  resp.  nahorklý  likér,  nahorklá  chuť,  nahorklé  plody.  Uvedené  prídavné  mená  však  nie  sú  súčasťou  slovnej  zásoby  spisovnej  slovenčiny,  do  prejavov  niektorých  našich  spoluobčanov  sa  dostali  z  češtiny.  Namiesto  nich  na  vyjadrenie  významu  "trocha  sladký"  alebo  "trocha  horký"  máme  prídavné  mená  sladkastý  a  horkastý.  Správne  teda  vravíme  sladkastý  čaj,  sladkastá  vôňa,  sladkasté  víno,  horkastý  likér,  horkastá  chuť,  horkasté  plody.

 

O pravopise názvov ulíc                                                    04. 05. 2010, 06:47
Mnohí  používatelia  slovenčiny  sa  nevedia  rozhodnúť,  či  v  názve  ulice  majú  v  prídavnom  mene  na  konci  napísať  príponu  -ová  s  dlhým  á,  alebo  príponu  -ova  s  krátkym  -a.  V  slovenčine  platí  zásada,  že  ak  je  prídavné  meno  utvorené  od  názvu  veci,  v  názve  ulice  je  v  prídavnom  mene  na  konci  dlhé  á,  lebo  ide  o  vzťahové  prídavné  meno,  napr.  most  -  Mostová  ulica,  radar  -  Radarová  ulica,  strom  -  Stromová  ulica,  ak  je  prídavné  meno  utvorené  od  mena  osoby,  v  názve  ulice  je  v  prídavnom  mene  na  konci  krátke  a,  lebo  ide  o  privlastňovacie  prídavné  meno,  napr.  Jaroš  -  Jarošova  ulica,  Štefánik  -  Štefánikova  ulica,  Štúr  -  Štúrova  ulica.    

 

Pravopis názvov odborov a oddelení                         03. 05. 2010, 06:47
Mnohí  autori  písomných  prejavov  si  kladú  otázku,  s  akým  začiatočným  písmenom  majú  napísať  názvy  podriadených  útvarov  rozličných  inštitúcií,  ako  sú  odbory  a  oddelenia.  Podľa  platných  Pravidiel  slovenského  pravopisu  sa  názvy  odborov  a  oddelení  píšu  s  malým  začiatočným  písmenom,  aj  keď  za  nimi  nasleduje  úplný  názov  príslušnej  inštitúcie,  napr.  odbor  dopravy  Úradu  Trenčianskeho  samosprávneho  kraja,  ekonomický  odbor  Úradu  Nitrianskeho  samosprávneho  kraja,  oddelenie  kontroly  Úradu  práce,  sociálnych  vecí  a  rodiny  v  Lučenci,  študijné  oddelenie  Ekonomickej  univerzity.


 Za okamih sa začne prenos?                                      28. 04. 2010, 06:47
Niektorí  poslucháči  rozhlasu  či  televízni  diváci  sa  pozastavujú  nad  ohlasovaním  ďalšieho  programu  slovami  za  okamih  sa  začne  prenos.  Zastávajú  názor,  že  by  sa  mala  používať  formulácia  o  okamih  sa  začne  prenos.  Týmto  poslucháčom  a  divákom  musíme  dať  za  pravdu,  lebo  predložkou  za  s  akuzatívom  sa  vyjadruje  časový  rozsah,  v  ktorom  sa  niečo  deje,  ale  v  citovanej  výpovedi  o  to  nejde.  Ňou  sa  chce  vyjadriť,  že  po  uplynutí  istého  času,  nastane  nejaký  dej,  a  v  takom  prípade  treba  siahnuť  za  predložkou  o,  teda  o  okamih  sa  začne  prenos.  A  komu  sa  nepáči  predložkové  spojenie  o  okamih,  môže  si  vybrať  z  ďalších  synonymných  výrazov,  ako  sú  o  chvíľu,  o  krátky  čas,  čoskoro,  onedlho.

 

Vrut a závrtka                                                                  27. 04. 2010, 06:47
Zahrotenú  súčiastku  so  závitmi  na  spájanie  materiálov  z  dreva  nazývame  skrutka  do  dreva.  Novšie  sa  okrem  tohto  viacslovného  názvu  začali  používať  aj  jednoslovné  názvy  vrut  a  závrtka,  o  čom  sa  môžeme  presvedčiť  aj  na  internete.  Slovo  vrut  má  pôvod  v  češtine.  Ide  o  motivačne  nepriezračné  slovo,  lebo  nemáme  sloveso  vrútiť  s  významom  "vŕtaním  vniknúť".  Slovo  závrtka  vzniklo  v  slovenčine,  je  utvorené  zo  slovesa  zavŕtať  s  významom  "vŕtaním  vniknúť",  a  tak  je  jeho  motivácia  priezračná.  Slovo  závrtka  zachytáva  už  Česko-slovenský  slovník  z  roku  1979  ako  slovenský  ekvivalent  českého  slova  vrut.  Výrobcom  a  predajcom  odporúčame  popri  názve  skrutka  do  dreva  používať  domáci  jednoslovný  názov  závrtka.

 

Potierať nie je potláčať                                               26. 04. 2010, 06:47
V  slovenčine  máme  dokonavé  sloveso  potrieť  s  významom  "pokryť  vrstvou  obyčajne  riedkej,  mazľavej  hmoty"  a  k  nemu  nedokonavú  podobu  potierať,  napr.  potrieť,  potierať  chlieb  maslom,  potrieť,  potierať  boľavé  miesto  masťou.  Niekedy  sa  stretáme  so  slovesom  potierať  v  spojeniach  ako  potierať  prejavy  nacionalizmu  a  šovinizmu,  potierať  biedu  a  chudobu.  Takéto  používanie  slovesa  potierať  sa  nepokladá  za  správne,  namiesto  neho  je  primerané  používať  slovesá  potláčať  alebo  zdolávať,  teda  potláčať  prejavy  nacionalizmu  a  šovinizmu,  zdolávať  biedu  a  chudobu.

Jeden nikdy nevie?                                                         21. 04. 2010, 06:47
V rozličných prejavoch môžeme občas počuť slovné spojenie jeden nikdy nevie. Tak to bolo nedávno aj v istej reklame. Slovné spojenie jeden nikdy nevie však nemá svoje domovské miesto v slovenčine, ale do prejavov našich spoluobčanov, ale aj do reklamy sa dostalo z češtiny. V slovenčine v uvedenom spojení namiesto číslovky jeden používame podstatné meno človek, teda človek nikdy nevie. Máme aj iné obrazné spojenia, kde sa v češtine používa číslovka jeden, ale v slovenčine podstatné meno človek, napr. človek by sa z toho zbláznil, človeku sa veriť nechce.

 

Soňa – od Sone  

                                                                20. 04. 2010, 06:47
Už viackrát sme hovorili o tom, že podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska, skloňujú sa podľa vzoru ulica. Vzor ulica má v genitíve jednotného čísla pádovú príponu -e, z ulice. Príponu -e majú v genitíve nielen všeobecné podstatné mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska ň, napr. baňa - z bane, vaňa - do vane, skriňa - zo skrine, ale aj názvy obcí, resp. ich častí, napr. Čaňa - z Čane, Vrakuňa - z Vrakune. Rovnako majú v genitíve príponu -e aj ženské mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska ň, napríklad Broňa - od Brone, Soňa - bez Sone, Táňa - od Táne.
 

Prácny, prácne, prácnosť                                                 19. 04. 2010, 06:47
Vo význame "na ktorého zhotovenie treba vynaložiť veľa práce, ťažký, namáhavý" sa používa prídavné meno prácny utvorené od podstatného mena práca, napr. prácny postup, zber je prácny. Od prídavného mena prácny je utvorená príslovka prácne a podstatné meno prácnosť, napr. prácne zhotovený, prácnosť spracovania. Podstatné meno prácnosť sa používa aj ako ekonomický termín s významom "množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku alebo vynaložené na výrobný postup". V slovách prácny, prácne, prácnosť sa vyslovuje a píše dlhá samohláska á ako v slove práca, s ktorým významovo a slovotvorne súvisia.
 

Zmesi a prímesi                                                                    14. 04. 2010, 06:47
Na pomenovanie látky, ktorá vznikla zmiešaním viacerých látok, používame slovo zmes, na pomenovanie látky, ktorá sa používa na primiešanie do inej látky, používame slovo prímes. Obidve slová, zmes aj prímes, sú podstatné mená ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru kosť. Ako pri vzore kosť, tak aj pri slovách zmes a prímes je v tvare genitívu jednotného čísla a v tvaroch nominatívu a akuzatívu množného čísla pádová prípona mäkké -i. V slovných spojeniach zo zmesi piesku a cementu, betónové zmesi, asfaltové zmesi, čajové zmesi, práškové prímesi, škodlivé prímesi v tvaroch zmesi a prímesi vždy napíšeme mäkké i.

Nitrania, nie Nitrančania                                                      13. 04. 2010, 06:47
V jazykovej praxi sa pri pomenovaní obyvateľa Nitry stretáme s dvomi podobami obyvateľského mena, a to s podobou Nitran a s podobou Nitrančan. Kým podoba Nitran je pravidelne utvorená príponou -an, v podobe Nitrančan je nielen prípona -an, ale ešte navyše aj prípona -čan. Na tvorenie obyvateľského mena naraz dvomi príponami však nie je nijaký dôvod, preto podoba Nitrančan sa nepokladá za správnu. Správna je iba podoba Nitran, v množnom čísle Nitrania. Môžeme ešte doplniť, že obyvateľské meno ženského rodu má podobu Nitrianka a prídavné meno má podobu nitriansky, napr. nitrianski futbalisti, Nitrianske kniežatstvo

Potrebujeme sloveso postrádať?                                        12. 04. 2010, 06:47
V  jazykovej  praxi  sa  nezriedka  stretáme  s  používaním  slovesa  postrádať,  napr.  Mužstvo  bude  postrádať  niekoľko  opôr.  -  Rokovanie  o  zdravotnej  reforme  postráda  zmysel.  -  Ich  rodiny  postrádali  otcov  a  synov.  -  Deti  postrádajú  pokoj  pri  učení.  Sloveso  postrádať  nepatrí  medzi  spisovné  jazykové  prostriedky,  preto  by  sme  ho  nemali  používať  vo  verejných  jazykových  prejavoch.  Namiesto  neho  sa  v  jazykových  príručkách  odporúča  používať  slovesá  chýbať  a  nemať,  teda  Mužstvu  bude  chýbať  niekoľko  opôr.  -  Rokovaniu  o  zdravotnej  reforme  chýba  zmysel.  -  Ich  rodinám  chýbali  otcovia  a  synovia.  -  Deťom  chýba  pokoj  pri  učení.  Alebo:  Deti  nemajú  pokoj  pri  učení.   

 

Fanúšik - fanúšikovia, nie fanúšici                                          07. 04. 2010, 06:47
Podstatné meno fanúšik, ktoré má pôvod v anglickom slove fan s významom "nadšenec" a ktoré sa cez nemčinu, kde má takisto podobu Fan, a češtinu, kde má podobu fanoušek, dostalo aj do slovenčiny. Slovo fanúšik ako životné podstatné meno mužského rodu zakončené na spoluhlásku skloňuje sa podľa vzoru chlap, ale v nominatíve množného čísla nemá príponu -i, ako je to v slove chlap, ale príponu -ovia, ako je to aj v iných slovách zakončených na -ik, ako sú človiečik - človiečikovia, chudáčik - chudáčikovia, miláčik - miláčikovia a rovnako aj fanúšik - fanúšikovia, napr. fanúšikovia boli spokojní s výsledkom, fanúšikovia vytrvalo povzbudzovali, fanúšikovia zdemolovali štadión.
 

Vinea - dve fľaše viney, ale vo vinei                                         06. 04. 2010, 06:47
Jeden z osviežujúcich nealkoholických nápojov z hroznového muštu sa volá vinea. S používaním tohto názvu v písomných prejavoch majú niektorí píšuci problémy podobne ako s používaním iných podstatných mien ženského rodu zakončených na -ea, ako sú idea, orchidea, Kórea atď. Slová zakončené na -ea majú totiž v genitíve jednotného čísla pádovú príponu tvrdé -y, ale v datíve a lokáli majú pádovú príponu mäkké -i, a tak v genitívnom tvare viney v spojeniach pohár viney, dve fľaše viney, odpil si z viney napíšeme tvrdé y, teda ypsilon, ale v datívnom a lokálovom tvare v spojeniach k vinei, o vinei, vo vinei, na vinei napíšeme mäkké i.
 

 

Závislý od niečoho, závislosť od niečoho                                31. 03. 2010, 06:47
Sloveso závisieť sa viaže s predložkou od a tvarom genitívu podstatného mena, napr. to závisí od počasia, to závisí od nášho rozhodnutia. Väzbu s predložkou od a genitívom majú aj odvodené prídavné meno závislý a podstatné meno závislosť, napr. závislý od externých zdrojov, závislý od alkoholu, závislý od nikotínu, závislosť od rodičov, závislosť od alkoholu, závislosť od drog. Niekedy môžeme pri podstatnom mene závislosť namiesto spojenia príslušného podstatného mena s predložkou od použiť aj prídavné meno, napr. alkoholová závislosť, nikotínová závislosť, drogová závislosť.

 

 

 

Daša - od Daše                                                                               30. 03. 2010, 06:47
Podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska, skloňujú sa podľa vzoru ulica. Vzor ulica má v genitíve jednotného čísla pádovú príponu -e, z ulice. Príponu -e majú v genitíve nielen všeobecné podstatné mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je spoluhláska š, napr. duša - bez duše, fľaša - z fľaše, omša - z omše, ale aj názvy obcí ako vlastné mená, napr. Hodruša - z Hodruše, Horša - z Horše. Rovnako majú v genitíve príponu -e aj ženské mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska š, napríklad Nataša - od Nataše, Máša - bez Máše, Drahuša - bez Drahuše, Daša - od Daše.

 

 

Čoraz viac nespokojnejší?                                                         29. 03. 2010, 06:47
V jazykových prejavoch sa občas stretáme s vyjadreniami, v ktorých sa vyskytuje príslovka viac v spojení s druhým stupňom prídavného mena, napr. skús byť viac presnejší, je čoraz viac nespokojnejší. Keďže už príslovka viac je tvarom druhého stupňa príslovky veľa a vyjadruje väčšiu mieru, nie je vhodné, aby sa spájala s prídavným menom v tvare druhého stupňa, ktorým sa takisto vyjadruje väčšia miera. Na vyjadrenie väčšej miery je primerané použiť iba prídavné meno v tvare druhého stupňa bez príslovky viac, t. j. skús byť presnejší, je čoraz nespokojnejší. Môžeme použiť aj príslovku viac, ale prídavné meno potom musí byť v základnom tvare, teda skús byť viac presný, je čoraz viac nespokojný.

 

 

Dobšinského ulica či Ulica Dobšinského?                             24. 03. 2010, 06:47

Názvy ulíc pomenovaných podľa význačných osobností môžu mať dvojakú podobu. Ak v názve ulice nie je krstné meno, potom je na začiatku názvu privlastňovacie prídavné meno utvorené z priezviska osoby, napr. Kukučínova ulica, Sládkovičova ulica. Ak v názve ulice je aj krstné meno, potom je na začiatku názvu slovo ulica, ktoré napíšme s veľkým začiatočným písmenom, a za ním nasleduje krstné meno a potom priezvisko osoby, napr. Ulica Martina Kukučína, Ulica Andreja Sládkoviča. Rovnako je to aj vtedy, keď priezvisko má podobu prídavného mena, pričom sa vo funkcii privlastňovacieho prídavného mena použije tvar genitívu priezviska, teda Dobšinského ulica. Ak je v názve ulice aj krstné meno, potom názov má podobu Ulica Pavla Dobšinského, pričom slovo ulica na začiatku názvu napíšeme s veľkým začiatočným písmenom.