EduHub

• • • Zriaďovateľ EduHub
    • Poskytovateľ podpory
    • Mentori
    • Aktivity pojektu
    • Vzdelávanie 21
    • Dohoda so školami
    • Kalendár aktivít
    • Na stiahnutie
    • Dokumenty
    • Inšpirujeme

• • • • Aktivity pojektu

      • AKTIVITY PROJEKTU

         

        Aktivity Projektu tvoria súhrn aktivít, resp. úloh regionálneho partnera a mentora. EduHub bude poskytovať svoje služby bezodplatne výlučne základným školám zaradeným do siete škôl a školských zariadení, ktoré poskytujú vzdelávanie v prevažnej miere financované štátom (školné platené rodičmi alebo iné komerčné príjmy školy nesmú presiahnuť 50 % objemu celkových ročných nákladov)

         

        1. AKTIVITY REGIONÁLNEHO PARTNERA

        Hlavné úlohy prijímateľa sú zároveň jeho povinnými aktivitami, ktoré bude vykonávať. K hlavným úlohám patrí:

        1. 1. Realizácia nových foriem personalizovanej podpory škôl prostredníctvom mentorov: 

        1.1.1 Individuálna forma podpory: mentoring (1:1): Cieľom aktivity je priama, personalizovaná forma podpory konkrétnym pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom (ďalej len „PZ a OZ“) s cieľom zmeny vyučovacieho štýlu na úrovni postojov a zručností, nie len na úrovni vedomostí. Jedná sa o 1:1 aktivitu, ktorá sa skladá z návštevy vyučovacej hodiny a
        z následnej konzultácie s učiteľom. Je to pravidelne sa opakujúca aktivita (na dvoj- až štvortýždňovej báze), ktorá môže trvať aj celý školský rok za podmienky dodržania oprávneného obdobia realizácie aktivít projektu. Konečným cieľom mentoringu je viesť PZ a OZ k samostatnosti, aby na úrovni jednotlivcov dokázali sami zareagovať na zmeny a prispôsobovať svoj štýl vyučovania aktuálnym potrebám žiakov a žiačok a na úrovni kolektívu sa stali učiacimi sa komunitami.

         

        1.1.2 Skupinová forma podpory: facilitácie učiacich sa skupín: Skupinové aktivity sa môžu uskutočniť pre celé kolektívy konkrétnych škôl podľa potreby danej školy, alebo to môžu byť otvorené podujatia, na ktoré sa môžu prihlásiť účastníci z rôznych škôl v regióne, ktorým úspešný žiadateľ poskytuje personalizovanú podporu. Tematické vymedzenie aktivity: 1. štátny vzdelávací program a školské vzdelávacie programy, 2. hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov, 3. vzdelávací proces a vyučovací štýl učiteľa – sociálna klíma, 4. personalizácia vyučovania a inkluzíve vzdelávanie, 5. digitalizácia, 6. manažment kurikulárnych zmien.

         

        1.1.3 Sieťovanie aktérov vzdelávania: Aktivita je zameraná na systematické prepájanie PZ a OZ, vedení škôl a ďalších aktérov vzdelávania v regióne s cieľom podpory spolupráce, výmeny skúseností, zdieľania dobrej praxe a posilňovania regionálnych partnerstiev prostredníctvom podujatí, ako sú konferencie, tematické stretnutia, kluby riaditeľov a pod. 

        1. 2. Monitorovanie potrieb PZ a OZ škôl, ktoré si uplatnili nárok na podporu u daného poskytovateľa nových foriem personalizovanej podpory. Výsledkom monitoringu môže byť aj modifikácia hlavných úloh regionálneho centra, ktorú regionálny partner vykoná v partnerskej spolupráci s Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

        1. 3. Spolupráca a rozširovanie partnerstva s organizáciami podieľajúcimi sa na výchove a vzdelávaní v regióne.

        1. 4. Podpora odborného rastu mentorov. 

        1. 5. Zabezpečenie vhodných podmienok na optimálny pracovný výkon mentora 

        1. 6. Kontrola kvality činností vykonávaných mentormi.
              1. Na sledovanie kvality práce mentorov v rámci individuálnej formy podpory
                 (1:1 mentoring) je poskytovateľ nových foriem personalizovanej podpory povinný vyžiadať spätnú väzbu od mentorovaného pedagóga prostredníctvom anonymného reflektívneho dotazníka a na konci školského roka urobiť sumár a vyhodnotenie spätných väzieb.
              2. Na sledovanie kvality práce mentorov v rámci skupinovej formy podpory je poskytovateľ nových foriem personalizovanej podpory povinný vyžiadať spätnú väzbu od účastníkov skupinovej aktivity prostredníctvom anonymného dotazníka a na konci školského roka urobiť sumár a vyhodnotenie spätných väzieb.
              3. Na sledovanie kvality práce mentorov v rámci sieťovania aktérov vzdelávania je poskytovateľ nových foriem personalizovanej podpory povinný vyžiadať spätnú väzbu od účastníkov skupinovej aktivity prostredníctvom anonymného dotazníka a na konci školského roka urobiť sumár a vyhodnotenie spätných väzieb.

        1. 7. Monitorovanie aktuálnych trendov, odborných prístupov a relevantných zmien, najmä
              v prioritných tematických oblastiach, ktoré sú obsahom poskytovaných služieb, a zabezpečovanie toho, aby mentori mali priebežný prehľad o aktuálnych trendoch, metodických odporúčaniach
              a vývoji v daných oblastiach.

        1. 8. Spoluprácu s koordinátorom siete personalizovanej podpory škôl (ministerstvo) pri výkone aktivít financovaných z finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy.

         

        1. 9.  Zabezpečenie realizácie všetkých aktivít v súlade s metodickými usmerneniami, pokynmi
              a pravidlami ministerstva.

        Prioritné tematické oblasti, v ktorých budú mentori poskytovať personalizovanú podporu sú nasledovné: 

        1. Vzdelávacie programy: V praxi sme často svedkami toho, že školské vzdelávacie programy sú vnímané ako administratívna úloha, ktorú škola musí urobiť, nevyužíva sa dostatočne jeho potenciál a nie je aktívnym nástrojom školy na sformulovanie, sledovanie a hodnotenie svojich vlastných vzdelávacích predstáv. Zmyslom školských vzdelávacích programov je, aby sa školy prostredníctvom nich mohli profilovať v súlade s vlastnými cieľmi výchovy a vzdelávania, ako aj potrebami regiónu. 

        2. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov: zavádzanie kurikulárnych zmien sa vyznačuje okrem iného zmenou cieľov, ktoré si vo vzdelávaní stanovujeme. Cieľom nemá byť len zapamätanie a porozumenie pojmov a faktov, ale predovšetkým získanie spôsobilostí nevyhnutých pre život v 21. storočí.

        Skúsenosti učiteľov, ktorí sa na cestu zmeny už vydali, vedie k poznaniu, že nestačí nové ciele premietať do obsahu a metód vyučovania, ale je potrebné vedieť aj hodnotiť mieru ich dosiahnutia jednotlivými žiakmi. Pretože v konečnom dôsledku sa žiaci učia najmä to, čo je skúšané a hodnotené. Žiaci, ktorí sú na hodinách vedení k tomu, aby premýšľali, objavovali
        a tvorili, sa cítia oklamaní a demotivovaní, ak sú neskôr hodnotení iba zo znalosti definícií, pojmov a faktov. Rovnako môže mať pochybnosti aj učiteľ, či nový prístup vedie k dobrým vzdelávacím výsledkom. Preto je potrebné, aby učitelia vedeli hodnotiť nielen rozsah a kvalitu vedomostí, ale aby dokázali hodnotiť všetko, čo má byť vyučované – teda nielen osvojenie si pojmov a faktov, ale aj nadobudnutie spôsobilostí zo strany žiakov. 

        3. Vzdelávací proces a vyučovací štýl učiteľa – sociálna klíma: Úloha pedagóga sa zmenila: už nie je exkluzívnym nositeľom vedomostí, ktoré žiaci môžu získať výlučne (alebo hlavne) od neho, ale jeho úlohou je predovšetkým sprevádzať a usmerňovať žiaka pri ich získavaní a usmerňovať ho pri tejto činnosti. Zrýchlené tempo technologického pokroku (smart zariadenia, digitalizácia a automatizácia v každej oblasti spoločenského života) prinieslo okrem mnohých spoločenských dopadov aj to, že vedomosti (fakty, informácie) sú oveľa rýchlejšie
           a jednoduchšie dosiahnuteľné ako v minulosti. Namiesto odovzdávania vedomostí má klásť dôraz na rozvoj zručností ako pracovať s dostupnými informáciami (ako ich získať, kriticky vyhodnotiť a správne použiť). Namiesto dlhého výkladu má riadiť vzájomné učenie sa žiakov. Namiesto vyžadovania rozsiahleho memorovania má využívať teórie na riešenie úloh z praxe. Namiesto využívania prevažne frontálnych foriem výučby má používať interaktívne a zážitkové formy vzdelávania. Namiesto učiaceho odborníka a experta sa má stať facilitátorom učenia
           a mentorom jednotlivcov i skupín učiacich sa žiakov. 

        4. Personalizácia vyučovania a inkluzíve vzdelávanie: Základným predpokladom úspešnosti vyučovacieho procesu je to, aby učiteľ dokázal reflektovať individuálne potreby a danosti žiakov a dokázal podľa toho zvoliť vhodné vyučovacie formy a metódy. Okrem toho je dôležité, aby každý žiak pracoval na úrovni, na ktorej sa práve nachádza, aby tí žiaci, ktorí dokážu postupovať rýchlejším tempom, mohli pracovať aj na náročnejších úlohách a projektoch tak, aby ich potreby boli čo najviac uspokojené a ich predpoklady čo najviac využité. Cieľom
           je pripraviť mentorov na to, aby učiteľom vedeli poskytnúť pomoc k prispôsobeniu vyučovacieho procesu tak, aby zohľadnil individualitu žiaka pomocou metód
           a techník personalizovaného vyučovania. 

        5. Digitalizácia: Iniciatívy zamerané na rozvoj digitálnych zručností a kompetencií žiakov zvyšujú požiadavky na úroveň digitálnych kompetencií učiteľov, ktorých úlohou je pripraviť žiakov na život a prácu v digitálnej spoločnosti. Učiteľ by mal preto ovládať aj ďalšie špecifické digitálne kompetencie, ktoré slúžia na podporu poznávacieho procesu žiakov. Aj nečakaná pandémia ukázala, aká dôležitá je digitalizácia vzdelávania v 21. storočí. Školy museli prejsť na dištančnú formu vyučovania prakticky z jedného dňa na druhý. Bola to výzva nielen pre pedagógov,
           ale aj pre žiakov a rodičov. Aké platformy používať na vzájomnú komunikáciu?
           Ako sprostredkovať obsahovú náplň jednotlivých predmetov  
           na diaľku? Ako pripraviť pomocné materiály pre žiakov? Cieľom tejto oblasti je rozvíjať digitálne zručnosti pedagógov, aby boli schopní pripraviť a realizovať svoje hodiny dištančne, hodnotiť žiakov ako aj komunikovať s nimi pomocou audiovizuálnych technológií. 

        6. Manažment kurikulárnych zmien: Manažment zmeny je disciplína zameraná na plánovanie, riadenie a implementáciu zmien v organizáciách, pričom v školskom prostredí nadobúda špecifický význam. Tento proces zahŕňa identifikáciu potrieb na zmenu, zapojenie zainteresovaných strán (učiteľov, žiakov, rodičov a zriaďovateľov), efektívnu komunikáciu
           a elimináciu odporu voči zmenám. V tejto oblasti sa zaoberáme aj prácou s riaditeľmi, ktorá je v období zmien  kľúčovou pri implementácií reformy v praxi. Kľúčovými aspektmi sú: 
        7. analýza a plánovanie zmien – určenie cieľov, rizík a stratégií implementácie, 
        8. komunikačné a motivačné techniky – zapojenie zamestnancov a eliminácia odporu, 

        3. vedenie a podpora tímu – úloha líderstva pri úspešnej realizácii zmien,  

        4. monitorovanie a hodnotenie dopadov – neustála spätná väzba a úprava stratégie. 

        Pri realizácii aktivít má byť zohľadnený princíp rovnosti mužov a žien a princíp nediskriminácie tak, aby nedochádzalo k znevýhodneným podmienkam pre akúkoľvek skupinu osôb a aby boli vytvorené podmienky prístupnosti aj pre osoby so zdravotným postihnutím k fyzickému prostrediu.

         

         

        2. PERSONÁLNA POLITIKA

        Poskytovateľ nových foriem personalizovanej podpory je povinný počas celej doby realizácie aktivity zabezpečiť dostatočný počet mentorov na poskytovanie personalizovanej podpory škôl 
        v rozsahu zodpovedajúcom objemu nárokov škôl, ktoré mu boli pridelené. 

        Poskytovateľ nových foriem personalizovanej podpory je zároveň povinný zabezpečiť tieto podmienky: 

        • zabezpečiť, aby zloženie mentorov bolo v súlade s kvalifikačnými požiadavkami podľa tejto prílohy, 

        • zabezpečiť, aby minimálne stanovený podiel mentorov spĺňal podmienku aktívnej alebo nedávnej pedagogickej praxe a regionálnej príslušnosti, 

        • zabezpečiť priebežný odborný rozvoj mentorov, 

        • zabezpečiť, aby mentori vykonávali činnosti v súlade s tematickým a metodickým zameraním určeným MŠVVaM SR, 

        • zabezpečiť vnútorný systém riadenia, koordinácie a kontroly výkonu mentorov. 

         

        Pracovno-právny vzťah s mentorom je založený na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom nových foriem  personalizovanej podpory a mentorom, a to aj v prípade, ak je úspešným žiadateľom zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. 

         

        Najnižší možný úväzok jedného mentora môže byť 0,4 FTE (1 FTE = 37,5 hodiny pracovného času týždenne, 0,4 FTE predstavuje 15 hodín pracovného času týždenne). Mentori bez ohľadu na výšku úväzku predložia vyhlásenie, že budú činnosti v EduHube vykonávať najmenej v dvoch pracovných dňoch v týždni, a to súvisle v rozsahu 7,5 hodín s nástupom medzi 7:00 a 9:00.

         

        V prípade, že sumár skutočného úväzku mentorov bude nižší, v alikvotnej časti sa znižujú aj oprávnené mzdové náklady, ktoré budú základom pre výpočet výšky dotácie.

        1. 1. Minimálne kvalifikačné predpoklady mentora 

        Aspoň 70 % mentorov v rámci každého EduHubu musí byť tvorených aktívnymi pedagogickými zamestnancami (ďalej len „PZ“) alebo odbornými zamestnancami (ďalej len „OZ“) s aktuálnou skúsenosťou zo školského prostredia. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť, aby poskytovaná podpora vychádzala z praktickej skúsenosti s pedagogickou praxou a reflektovala reálne potreby škôl a učiteľov. 

        Pod aktívnym PZ alebo OZ s aktuálnou skúsenosťou zo školského prostredia sa považuje osoba, ktorá: 

        • v čase nástupu na pozíciu mentora má uzavretý pracovnoprávny vzťah (pracovnú zmluvu, resp. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) na materskej, základnej alebo strednej škole zapísanej v zozname škôl a školských zariadení SR a zároveň preukáže min. 5 rokov pedagogickej praxe, 

        alebo: 

        • v čase nástupu na pozíciu preukáže aspoň 20 rokov pedagogickej praxe a od ukončenia pôsobenia na materskej, základnej alebo strednej škole do nástupu na pozíciu mentora neuplynulo viac ako 5 rokov. 

        Najviac 30 % mentorov môže byť tvorených odborníkmi, ktorí nie sú učiteľmi, avšak musia preukázať minimálne 5 rokov relevantnej odbornej praxe v jednej alebo vo viacerých oblastiach: 

        • neformálnej výchovy a vzdelávania mládeže,  

        • profesijného rozvoja pedagogických alebo odborných zamestnancov, 

        • metodického alebo odborného vedenia jednotlivcov/tímov (napr. mentorstvo, koučing alebo poradenstvo). 

        1. 2. Regionálna príslušnosť mentora 

        Minimálne 70 % mentorov musí preukázať príslušnosť k danému regiónu v ktorom pôsobí. Príslušnosť môže mentor preukázať jednou z nasledujúcich možností:  

        1. trvalým bydliskom v danom regióne, v ktorom bude pôsobiť, 

        2. miesto výkonu práce mentora v poslednom zamestnaní pred nástupom do EduHubu alebo
           v súbežnom pracovnom pomere počas pôsobenia v EduHube sa nachádza v príslušnom regióne, 

        Požiadavka regionálneho ukotvenia mentorov vychádza z potreby zabezpečiť: 

        • dostupnosť podpory priamo v prostredí škôl a minimalizáciu geografických bariér pri poskytovaní podpory, 

        • lepšie porozumenie špecifikám regionálneho kontextu, lokálnych potrieb škôl a socioekonomických podmienok, 

        • efektívne využitie zdrojov prostredníctvom zníženia logistických nákladov a zvýšenia flexibility intervencií, 

        • podporu vzniku regionálnych komunít praxe a udržateľného ekosystému profesijného učenia sa. 

        Regionálne ukotvenie mentorov zároveň prispieva k rovnomernej dostupnosti personalizovanej podpory naprieč územím Slovenskej republiky a znižovaniu regionálnych rozdielov v prístupe k odbornej podpore. 

        1. 3. Povinné vzdelávanie mentora 

        Každý mentor musí absolvovať vzdelávanie v oblasti mentoringu alebo v príbuznej oblasti
        (napr. koučing)  v minimálnom rozsahu 50 hodín, a to najneskôr do 6 mesiacov od začiatku pracovnoprávneho vzťahu u poskytovateľa v EduHube. Vzdelávanie musí byť zamerané najmä
        na rozvoj kompetencií v oblastiach: techniky budovania vzťahu dôvery, techniky aktívneho počúvania, fázy rozhovoru, kladenie otázok, poskytovanie spätných väzieb. Uvedené vzdelávanie organizačne nezabezpečuje MŠVVaM SR. Poskytovateľ nových foriem  personalizovanej podpory je povinný zabezpečiť a kontrolovať, aby jeho mentori túto podmienku splnili. Financovanie vzdelávania môže byť zabezpečené zo strany poskytovateľa nových foriem personalizovanej podpory škôl z finančných prostriedkov v rámci oprávnených výdavkov  (630 – Tovary a služby). 

        V prípade, že mentor preukáže absolvovanie relevantného vzdelávania v uvedenej oblasti v období pred nástupom na pozíciu mentora, môže MŠVVaM SR  túto povinnosť uznať  ako splnenú na základe žiadosti o uznanie. 

        1. 4. Náplň práce mentora 

        Mentor: 

        • realizuje nové formy personalizovanej podpory škôl a profesijného rozvoja  učiteľov, a to najmä poskytovanie mentorstva, vedenie učiacich sa skupín a výmeny dobrej praxe medzi školami s cieľom zvýšenia kvality výchovy a vzdelávania v školách v intenciách kurikulárnej reformy základných škôl, 

        • vykonáva administratíve, evidenčné a organizačné činnosti súvisiace so zabezpečením vyššie uvedených činností  

        • práca na vlastnom rozvoji (supervízia, intervízia, vzdelávania a pod.). 

        1. 5. Rozsah priamych výstupov práce mentorov na celý úväzok (1 FTE) 

        Mentori vykonávajú svoju činnosť na podporu jednotlivých škôl kumulatívne.   

        Pracovný čas na pozícii mentora je v rozsahu 37,5 hodiny za týždeň (1 FTE). Jeden mentor v priebehu jedného školského roka vykoná minimálne tieto priame výstupy v rozsahu 300 jednotiek:   

        • individuálna forma podpory: min. 200 hodín (=návšteva vyučovacej hodiny a/alebo konzultácia 1:1 s PZ/OZ)  

        • skupinová forma podpory: min. 80 hodín (= skupinové aktivity s dĺžkou 2 až 8 hodín, pričom súčet hodín všetkých skupinových aktivít má byť 840)  

        • sieťovanie: min. 20 hodín (= formy skupinových aktivít s účasťou PZ/OZ s rôznych škôl ako aj rôznych aktérov vzdelávania, dĺžka aktivity je minimálne 2 hodiny, pričom súčet hodín na všetkých aktivitách má byť aspoň 20)  

        Hodina = 60 minút trvania aktivity. Počet hodín priamych výstupov sa alikvotne zníži vo vzťahu veľkosti úväzku mentora za rok a vo vzťahu k odpracovaným mesiacom mentora v školskom roku. 

         

        3.     AKTIVITY MENTORA

         

        Počiatočný podrobný opis pracovných činností mentora je vstupnou požiadavkou vykonávateľa na štruktúre a početnosti pracovných činností mentora. V priebehu činnosti regionálneho EduHubu môže byť v jednotlivých regiónoch upravený s ohľadom na:

        • potreby regiónu zistené monitoringom (výkon monitoringu potrieb je jednou z úloh regionálneho centra),
        • potrebu zvýšenia efektívnosti poskytovanej podpory učiteľom na základe spätných väzieb,  
        • zloženia mentorského tímu – profesionálnych a osobnostných charakteristík mentorov,
        • aktuálnej situácie v školách a školských zariadeniach (napr. pandemické opatrenia a pod.)

        Úprava opisu pracovných činností sa môže uskutočniť len po dohode poskytovateľa (ministerstva)
        s prijímateľom a s písomným súhlasom poskytovateľa (ministerstva).

        Opis pracovných činností mentora:

        1. Poskytovať individuálnu formu podpory PZ a OZ (vrátane vedúcich pedagogických zamestnancov – ďalej len „VPZ“):
           1. realizovať individuálne konzultácie pre PZ a OZ,
           2. realizovať návštevy vyučovacích hodín PZ a OZ s cieľom zvýšenia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu,
           3. poskytovať spätnú väzbu k pozorovaným edukačným postupom,
           4. navrhovať odporúčania na zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu,
           5. identifikovať a diagnostikovať problémy PZ a OZ,
           6. podporovať PZ a OZ pri tvorbe návrhov možných riešení ich problémov,
           7. pomáhať v zapracovaní riešení vo výchovno-vzdelávacom procese v triede a práci so žiakmi,
           8. poskytovať poradenstvo v tzv. prioritných tematických oblastiach (vzdelávacie programy, hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov, vzdelávací proces a vyučovací štýl učiteľa, personalizácia vyučovania a inkluzívne vzdelávanie, digitalizácia).
        2. Poskytovať skupinové formy podpory PZ a OZ v stanovených prioritných tematických oblastiach
        3. Sieťovať aktérov vzdelávania v regióne a naprieč regiónom najmä formou:
           • regionálnych konferencií,
           • organizovaním klubov PZ a OZ,
           • organizovaním klubov riaditeľov,
           • organizovaním bi- a multilaterálnych stretnutí s rôznymi aktérmi vzdelávania

        4. Sledovať potreby PZ a VPZ škôl v regióne formou:

        4.1 dotazníkov pre PZ a VPZ  škôl a školských zariadení,

        4.2 individuálnych rozhovorov s PZ a VPZ škôl a školských zariadení.

        5. Administratívne úlohy spojené s pracovným miestom spočívajú najmä:
           1. vo vyplnení pracovného výkazu,
           2. vo vedení dokumentácie o činnostiach uvedených v bodoch 1-3,
           3. vo vykonávaní ďalších úloh vyplývajúcich z pracovného zaradenia.

        6. Práca na vlastnom rozvoji v prioritných tematických oblastiach:
           • mentoring,
           • vzdelávacie programy,
           • hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov,
           • vzdelávací proces a vyučovací štýl učiteľa – sociálna klíma,
           • personalizácia vyučovania a inklúzia vzdelávania,
           • digitalizácia,
           • manažment zmeny.