V kurikulárnom 2. ročníku si s mojimi druhákmi spoločne užívame hodiny matematiky. Jednu marcovú hodinu sme začali trošku netradične. 

V úvode hodiny som vyzvala deti, aby sme si spoločne pomocou rôznych čiar vytvorili obrázok (aktivita z ranných kruhov).

Kresliť som začala ja a nakreslila som na tabuľu zvislú rovnú čiaru. Bude z toho domček? Kdeže! Karolínka totiž nad moju čiaru nakreslila kruh. A tak deti postupne tvorili postavičku. Keď som prišla na rad opäť ja, tak som pod postavičku nakreslila krivú čiaru. 

              

"Nakreslili ste ju veľmi nízko," protestovala Katka, "naša postava je vo vzduchu!" 

"Máš pravdu, neodhadla som to, skúste to teda nejako opraviť."

Deti dokreslili topánočky, no naša postavička stále nedočiahla na zem! Pod topánky teda deti dokreslili niekoľko okrúhlych uzavretých čiar... A mne svitlo... Aha, to bude korčuliarka!

                                                          

Čas uplynul, deti sa vrátili na svoje miesta a spokojne sme hľadeli na naše spoločné výtvarné dielko. Podarilo sa! Spočítali sme všetky rovné, krivé i krivé uzavreté čiary. Pochválila som deti.

"Prišla jar a jedného slnečného dňa..." začala som tvoriť príbeh.

Ukázala som na Katku v prvej lavici a tá bez zaváhania dokončila vetu: "...sa teta Katka vybrala von."

Barborka pokračovala: "Obula si nové korčule." 

Timotej: "Teta Katka sa rada korčuľuje."

Timea: "Je to dobrá korčuliarka."

Netrvalo teda dlho a nielen obrázok, ale aj príbeh bol na svete.  Deti v rozprávaní spomenuli aj strom, mraky, ktoré sa zrazu objavili na oblohe, košík, ktorý teta Katka držala v ruke... Janík ako posledný v rade ukončil príbeh vetou: "Katka mala v košíku iPhone."

Tak som začala nové kolo rozprávania tým, že som si priložila dlaň k uchu: "Haló, haló!" V tom momente mali rúčky pri uchu všetky deti.

Opäť som ukázala na Katku a tá pohotovo zareagovala: "Tu Katka." 

Barborka: "Ahoj Katka, čo robíš?"

Timotej: "Práve som si obula..."

Timea: "korčule a chystám sa von."

A takto náš rozhovor pokračoval ďalej.

Na konci rozprávania som sa detí opýtala, aký je rozdiel medzi prvým a druhým kolom rozprávania. Deti správne vysvetlili, že v prvom kole sme tvorili rozprávanie o obrázku a v druhom kole to bol telefonický rozhovor. Zopakovali sme si základné pravidlá správneho telefónovania.

Opäť som si priložila dlaň k uchu. Deti urobili to isté.

"Dobrý deň, tu je vaša matematická pani učiteľka!" (tak ma moji druháci volajú) "Druháci, ste ešte tam?"

"Áno," zborovo zvolali deti.

"Nepočujem vás dobre."

"Áno, tu sme!" zakričali hlasnejšie.

"Čo robíte?"

A deti mi "do telefónu" zopakovali, že spoločne vytvorili obrázok (VYV) z čiar, o ktorých sme sa učili (MAT). Vytvorili k obrázku príbeh o korčuliarke Katke (SJL) a zopakovali si pravidlá pri telefónovaní (ČAS). 

"A čo sme robili na hodine matematiky včera?"

"Učili sme sa sčítavať a odčítavať do 100 pomocou rozkladu i grafického znázornenia. Doma sme vyriešili aj ALF testy" 

"Jeeej, tak to sa teším. Dnes si to ešte precvičíme pri riešení matematických hadov, pyramíd i práci s tabuľkami." (oboznámenie s cieľom hodiny).

"Haló, haló, druháci, ste ešte tam?" "Áno!"

"Kde som vás práve zastihla?" "V škole. Máme hodinu matematiky."

"A môžu sa v našej škole používať mobily?" "Joj, nie!" zhíkli deti.

"Tak šup s nimi do tašky a s chuťou do práce!" Zasmiali sme sa, keď sa deti rýchlo natiahli k aktovkám, aby skryli svoje "mobily".

A hodina matematiky mohla pokračovať...

 

Autorka blogu: PaedDr. Jana Humeníková