Blogeri žiaci

Matka Tereza raz povedala: „V tomto živote nemôžeme robiť veľké veci. Môžeme robiť len malé veci s veľkou láskou.”

V tejto ťažkej dobe, keď celý svet bojuje s koronavírusom, sa ľudia zomkli a snažia sa zo seba vydať to najlepšie. Ľudia spomalili, potlačili svoje ego a navzájom si pomáhajú. Všetci si začínajú uvedomovať hodnotu obyčajných vecí, no najmä hodnotu zdravia. Rodiny spolu trávia viac času, deti spoznávajú, že ozajstnými hrdinami nie sú Ironman a Spiderman, ale lekári, policajti či predavači. Oni si musia svoje poslanie plniť. Musia každý deň chodiť do práce, aj keď so strachom. Boja sa o seba, no i o svoje rodiny.

A čo vy – tiež sa bojíte tohto vírusu?

Keď bol tento vírus ďaleko od nás, nikto si nerobil starosti.

Bude to niekedy také ako predtým?

Všetci máme strach, no nemôžeme zabúdať na to, že je tu aj nádej. Nádej, ktorá nás v týchto časoch posúva vpred, ktorá nám dodáva silu.

Poznáte knihu Muž, ktorý sadil stromy? Starec Elzeárd mal tiež nádej. Tento starček našiel nádherný spôsob, ako sa dá šťastne žiť - každý deň sadil stromy a veril, že svoju krajinku dokáže zmeniť. Jediný človek vedel svojou jednoduchou fyzickou silou a svojou pevnou vôľou premeniť púšť na Zasľúbenú zem. Tak ako dnes denno-denne dobrovoľníci šijú rúška, rozvážajú jedlá či pomáhajú svojim blížnym. Vytrvalosť, duševná veľkosť a húževnatá šľachetnosť ma napĺňajú nádejou.

Zvládol to Elzeárd? Áno.

Spoločnými silami to zvládneme aj my!

Autorka blogu: Nikola Šaradínová, 9.A