Blog o vyučovaní

Posledná hodina písania pred odchodom na jesenné prázdniny sa odlišovala od všetkých ostatných. Prečo? Nuž preto, lebo sme nepotrebovali ani ceruzu, ani pero.

Hneď na začiatku hodiny som rozdala žiakom výkresy a požiadala ich, aby si z kufríka výtvarnej výchovy vybrali plastelínu. So zatajeným dychom čakali na pokyny.

Prezradila som im, že dnes písacie potreby nahradí modelovacia hmota. V triede zašumelo. Trošku váhali, či sa také niečo dá, ale keď som ukázala, ako sa to podarí, začali pracovať.

                               

Veľké tlačené písmená modelovali celkom ľahko, aj malé zvládli dobre, ale keď bola zadaná požiadavka na písané tvary, no... troška zneisteli. Výsledok práce na každom výkrese nakoniec hovoril za všetko. Zvládnuté na jednotku!

                                         

Verím, že objavili nový rozmer učenia sa. A popri zábave si to ani nevšimli.

Autorka blogu: PaedDr. Anna Korytková