Blogeri žiaci

Pri príležitosti uplynutia osemnástich rokov od zisku zlatej medaily na majstrovstvách sveta v hokeji v Göteborgu som si zaspomínala na svoj prvý hokejový zápas, ktorého som sa zúčastnila ako fanúšička.

Bolo to 26.12.2019, zápas môjho obľúbeného klubu HC Košice proti Slovanu Bratislava. Na Vianoce som dostala 8 lístkov a hneď som vedela, koho na ten zápas vezmem. Rodičov, sestru a jej priateľa, ktorí vzali ešte aj svoju kamarátku, druhú sestru a moju najlepšiu kamarátku.

V deň zápasu, ktorý sa konal v košickej Steel Aréne, sme od rána študovali cestu na štadión a poriadne teplo sa obliekli, lebo sme si mysleli, že tam bude zima. Cesta do Košíc bola pokojná, no keď sme sa ocitli v centre, asi dve hodiny sme hľadali cestu do Steel Arény, aj keď sme si mysleli, že ju poznáme výborne. Keď sme konečne zaparkovali a vybrali sa na štadión, zistili sme, že vstup sa otvára až hodinu pred zápasom. A tak sme všetci stáli hodinu a pol pred arénou, no neľutovali sme, pretože sme stretli hokejistov, ktorí vonku hrali futbal. Neboli síce z tímu, ktorému som fandila, no aj tak to bolo super. Stretli sme aj pár známych, s ktorými sme sa porozprávali, a tak nám čas ubehol rýchlejšie.

Keď sme vošli dovnútra, hneď sme bežali do fanshopu kúpiť si šály na povzbudzovanie. Prekvapilo nás, že tam nebola taká zima, ako sme si mysleli, práve naopak, bolo tam celkom príjemne. Zápas bol napínavý, plný emócií a víťazný pre náš tím. Šťastní a spokojní sme odchádzali domov.

     Veľmi sa mi páčil aj slogan HC Košice: „Niekto sa tu narodil, iní sem prišli, my tomu hovoríme domov.“ A naozaj. Keď sme všetci na štadióne fandili, stala sa z nás veľká rodina, a som si istá, že sme sa cítili ako doma. Tento pocit prajem zažiť každému.

Autorka blogu: Nikola Šaradínová