Blogeri žiaci

Veľkú noc mám veľmi rada. Je to pre mňa signál, že jar už prišla, alebo sa aspoň nezadržateľne blíži, okrem toho, je to aj ukončenie veľkého pôstu.

          Prípravy na sviatočnú nedeľu vyvrcholili v sobotu. Od skorého rána som pomáhala s prípravou hrudky, maľovaním vajíčok, sem-tam aj s nenápadným ochutnávaním zákuskov. Do večera sme mali košík hotový a boli sme pripravení na Veľkú noc v celom jej šate. Sviatočná nedeľa však bola upršaná, museli sme si zobrať dáždniky. Novinkou bolo u nás v cerkvi, že košíky plné pokrmov sme mali umiestniť pred oltár, nie vonku, ako to bolo doteraz zvykom. Bohoslužba zbehla celkom rýchlo a bola ukončená posvätením pokrmov. Po ňom sme si mohli košíky zobrať. Moja mama bola medzi poslednými vyzdvihnúť náš košík. Pozerá na jednu stranu pred oltárom, kde bolo asi  osem košíkov, ale ani jeden nebol náš. Skúsila druhú stranu pred oltárom, kde boli 3 košíky, a tiež ani jeden náš. „Ako je to možné, že náš košík tu nie je,“ pomysleli sme si. Nahlásili sme pánovi farárovi, že nemáme svoj vlastnoručne donesený košík. Pán farár sa zháčil a s miernym úškrnom podotkol, že či nejaký zostal na mieste. A veruže áno. Zostal tam jeden okrúhly, svetlý košík, jednoduchého vzoru ako hladko-obratko  a celkom bol bohato naložený. Náš nezvestný košík bol podlhovastý a vyrobený z tmavohnedého prútia a rôznorodého vzoru s veľkými okami. Nechápali sme, ako si niekto môže zmýliť okrúhle s podlhovastým. Pán farár nás lanáril, aby sme si zobrali tento zvyšný košík, ale my sme s tým nesúhlasili. Veď nie je náš, ale cudzí. V cerkvi sme nechali telefónny kontakt, v prípade, že si dotyčný alebo dotyčná uvedomí osudný omyl. Domov sme si doniesli len obrúsok, ktorým sa košík prikrýva. O necelých dvadsať minút sa celý udychčaný sused, bývajúci o štyri domy ďalej, dovalil k nám s naším košíkom v ruke. „Prepáčte,“ vyšlo z jeho úst. Bola to nezvyčajná situácia, na ktorú budeme určite s úsmevom spomínať. Človek aby si nemohol užiť Veľkú noc ako ostatní

          Duch Veľkej noci sa na dvadsať minút vytratil z našej domácnosti a potom znovu prišiel aj s doneseným košíkom. Posadali sme si za stôl, prichystali sme dlho očakávané pokrmy a snažili sme sa na celej tejto situácii zasmiať.

Autorka blogu: Viktória Žulkovičová, 8.A