Blogeri žiaci

Je tu ten Deň.

Deň, kedy môžeme vyjadriť obdiv a nekonečnú vďaku ľuďom, ktorí nás učili od odchodu z materskej školy. Ľuďom, ktorí nás naučili čítať, písať, počítať. Ľuďom, ktorí to s nami nevzdali napriek tomu, že sme im to často vôbec neuľahčovali. Napriek všetkým bolestiam hlavy a usmerneniam,  ktoré pri nás boli nutné, to s nami vydržali a verte, že to vážne nemali ľahké. Zvládali to dokonca s úsmevom na perách. Pretože ako to povedal známy poetik: ,,Deti, ktoré sú doma milované, prichádzajú do školy, aby sa učili. Tie, ktoré nie sú, chodia do školy, aby boli milované.’’

A počas toho, ako veľmi nás posúvali vpred, nám všetkým pomáhali  upevňovať vzťahy. Stále sa starali a aj starajú o to, aby sme boli múdri, no hlavne aby sme boli slušní ľudia.

Počas dochádzky na základnej škole vystriedame dve triedne učiteľky. Dve inteligentné osobnosti s rôznym typom učenia. Práve pri týchto ľuďoch si môžeme všímať rozmanitosť a krásu toho, že každý človek je iný. Každú hodinu si vychutnávame rôzne výučby a nálady, ktorými nás obklopujú, a tým zlepšujú náladu aj nám.

Prečo padá jablko zo stromu priamo na zem?

Kto zaviedol slovenský jazyk?

Prečo prebiehali vojny?

Na všetky tieto a ďalšie otázky by nám vedeli odpovedať tie milé a sem-tam prísne osoby, ktoré voláme UČITELIA!

Autorka blogu: Tamara Dudášová, 8.A