Blog o vyučovaní

O tom, ako vyzerá, či ako by malo vyzerať vyučovanie dejepisu, koluje množstvo názorov a pohľadov. Najčastejším stereotypom je tvrdenie, že dejepis je len o dátumoch a menách.  Vraj je úplne nezaujímavý, ťažkopádny a pre niektorých dokonca aj zbytočný.

Presvedčiť o presnom opaku nie je vždy jednoduché. Najmä o jeho praktickosti, keďže ľudstvo sa stále nie a nie poučiť na chybách svojich predchodcov a zostáva len konštatovať, že „história sa opakuje“. Navyše moja drahá veda má v porovnaní napríklad s prírodnými vedami jednu silnú nevýhodu, a to, že neposkytuje priame prežívanie. Jednoducho pri jej skúmaní a spoznávaní sme odkázaní len na sprostredkovaný výskum.

Mojou veľkou túžbou vždy bolo, aby som čo najviac svojich žiakov nadchla pre lásku k histórii, k tomu, aby ju plne chápali a vážili si ju, aby históriu spoznávali čo možno najviac na základe súvislostí a nielen faktograficky.  Zaujať dnešných žiakov je, poviem vám, ťažký oriešok, no pokúsila som sa.

So žiakmi piateho ročníka sme cestovali v čase. Namiesto výkladu o histórii písma sme si užili praktickú hodinu, oživili sme kúsok histórie. Áno, čítate dobre. Pomocou videí, ktoré som pre tento účel vytvorila, sme si spoločne naštudovali nielen najstaršie typy písiem, ale aj písacie materiály a ďalšie pomôcky. Prešli sme k praktickej časti. Podľa vzoru starovekých Sumerov si žiaci zhotovili hlinené tabuľky a paličky. S klinovým písmom sa potrápili. Spoločne dospeli k záveru, že takto by sa im už veru písať nechcelo. Zaujalo ich písanie brkom, tak bolo rozhodné, že si ho vyskúšame. Aj keď sme sa snažili čo najlepšie dodržať postup jeho výroby, taký malý kúsok mu ešte do dokonalosti predsa len chýbal. No aj napriek tomu brká zožali nesmierny úspech. Poviem vám hotová bitka o pierko a tuš. Tá radosť detí bola ako balzam pre učiteľsko-historickú dušičku.  Následne sme prešli k lúšteniu slov napísaných v hieroglyfoch a hlaholike. Ako bonus navyše som im doniesla ukážku skutočného papyrusu, ktorým ma obdaroval môj drahý kolega.

... počuť je dôležité, vidieť nevyhnutné, no môcť niečo chytiť do ruky a skúsiť si to na vlastnej koži, tak to je na nezaplatenie ...

A práve o to mi šlo... nech deti – žiaci na vlastnej koži okúsia minulosť, v tomto prípade históriu vývoja písma. Pevne verím, že týmto deťom ostane táto časť dejepisu hlboko vrytá v pamäti.

AUTOR: Mgr. Lenka Truchanová