Blog o novom KURIKULE

V novembri som zavítala medzi prvákov z 1. A. Poprosila som deti, aby sme sa v úvode hodiny usadili do kruhu na koberec a porozprávali sa o prváckych školských zážitkoch. Deti boli komunikatívne, hneď sa pustili do rozprávania. A ja som ticho so záujmom počúvala. Dozvedela som sa o fúkaní bublín v školskom parku, keď preberali písmeno B, o maskách Indiánov pri písmenku I, o riešení pirátskych úloh, keď sa ich trieda zmenila na pirátsku loď a oni museli prechádzať úzkou lavičkou ponad rozvodnenú rieku... Ukazovali mi vystavené práce a ja som nešetrila chválou a v duchu sa tešila, že naša kurikulárna reforma „ide správnym smerom“ 😊

Upriamila som svoju pozornosť na číselný pás nalepený na dlážke hneď vedľa koberca a opýtala sa detí, čo to je? „Tu krokujeme!“ znela odpoveď. „Čo to znamená KROKOVAŤ?“ vyzvedala som ďalej. Deti sa predbiehali v tom, kto mi to vysvetlí, dokonca aj názorne krokovanie na páse predvádzali. „Môžem si to vyskúšať aj ja?“ postavila som sa a vykročila k pásu. Vyzvala som jedného z prvákov, aby vydal pokyny a ja som vykročila: jedna noha, druhá noha... Deti ma zastavili a predvádzali na koberci, že musím vždy tliesknuť, prinožiť a čakať na pokyn: „Začni teraz!“ Keď som odkrokovala správne, spontánne mi zatlieskali.

Potom deti vytvorili dvojice, jeden krokoval, druhý vydával pokyny. „Môžem vydať pokyny aj ja?“ opýtala som sa detí. Súhlasne prikývli. Sebko sa postavil na nulu a ja som vydala prvý pokyn: „Urob dva kroky dopredu! Začni teraz!“ Sebastián ukážkovo odkrokoval a ja som sa opýtala detí, na ktorom čísle sa zastavil. „Na dvojke,“ znela správna odpoveď. Super! Môj druhý pokyn bol: „Urob tri kroky dozadu! Začni teraz!“ A Sebastián vykročil. „Kde stojí teraz?“ opýtala som sa. „Mimo pásu,“ zajasali deti a zasmiali sa. Ukázala som deťom, že mám v ruke fixu a môžem na dlážku napísať číslo. Ale aké? „Jednotku! Jednotku!“ prekrikovali sa deti a ja som na dlážku napísala veľkú modrú jednotku. Prizvala som deti k sebe a ukázala na pás. „Ako teraz budeme vedieť, či krokujeme nad nulou alebo pod ňou, keď s nulou susedia samé jednotky?

             

A vtom Timotej navrhol: „Dopíšme tam ešte mínus!“ Mínus? „Áno,“ trval na svojom, „dnes ráno sme s mamkou pozerali na teplomer a vonku bolo pod nulou -2°C.“ Deti súhlasili a ja som pred jednotku pripísala fixou znamienko mínus. A už sme bez väčších problémov krokovali aj mimo pásu, teda „zablúdili“ k záporným číslam – učivu 7. ročníka!!!

Veľká vďaka, pán profesor Hejný, za úžasnú metódu a všetky prostredia! Ste Pytagorom našich čias! Bolo mi cťou stretnúť sa s Vami aj osobne.

PaedDr. Jana Humeníková