Školská knižnica

Dnes sú všade veľké nároky na čítanie s porozumením. Oveľa väčšie ako boli kedysi. Súvisí to aj s rozvojom informačných technológií, ktoré, ak sú používané v neprimeranej miere, majú negatívny dôsledok na rozvoj čitateľského a kritického myslenia detí a mládeže.

Vytvárať vzťah ku knihám a k čítaniu je dôležité už od narodenia. Dnes už nestačí len knihu zobrať a prečítať, je dôležité sa nad ňou zamyslieť a skúmať, aké hodnoty nám tá-ktorá kniha môže poskytnúť a ako sa tieto hodnoty potom premietnu vo vzťahu k iným a k svetu.

Aj tieto slová zazneli na stretnutí s Mgr. Timoteou Vráblovou, PhD. v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou 12. apríla 2018. Táto literárna vedkyňa a prezidentka Slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu IBBY sa delila so svojimi skúsenosťami z praxe a aktuálnymi problémami súvisiacimi s čítaním s knihovníkmi a pedagógmi základných škôl vranovského okresu.

„Prežívame krízu čítania, lebo deti nechcú čítať. Z toho plynie aj veľký výskyt a nárast agresivity a psychologických problémov u detí. Fenomén dobra a zla veľmi súvisí s čítaním. Čítanie otvára svet emócií, kultivuje človeka, ktorý sa potom stáva pre svet užitočný, správa sa eticky a je vnímavý a empatický. Kontakt s fyzickým svetom je veľmi dôležitý, aby sme vedeli správne žiť a preberať za svoj život zodpovednosť. Kontakt s knihou, ktorú fyzicky berieme do rúk a čítame nám v tom môže pomôcť. Zapájame tu predsa všetky zmysly človeka. Čítanie je činnosť zošľachťovania osobnosti. Súvisí s počúvaním a automaticky s blízkosťou toho druhého.“ Je neskutočne dôležité pre formovanie ľudskej bytosti.

Na konkrétnom príklade knihy od Daniela Heviera – Abecedárik a iných ukážkach poukázala Timotea na detailné pozorovanie symbolov (obrázkov), slovných hračiek, ktoré deti „čítajú“ a ako im rozumejú. Treba sa detí veľa pýtať, hľadať u nich pocity spolupatričnosti s hrdinami, odmietanie zla, dôvody farebného stvárnenia ilustrátorom...

„Mnoho detí dnes žije vo virtuálnej realite. Na jednej strane hovoríme o pokroku a na strane druhej, najväčší pokles v testoch zaznamenali školy s najlepšiu technikou. Dôvod? Technológie nás vedú k mechanickému uvažovaniu. Potrebujeme mať kontakt s reálnym svetom. Pri klasickej knihe mozog pracuje celý.“ Namieste je otázka:  Ako my, ako pedagógovia, vyvažujeme fyzický svet a svet technológií vo vyučovacom procese? Na to si už musí odpovedať každý z nás. Technika nám síce pomáha, ale musíme poznať správnu mieru jej používania.

„Prežívame krízu a prichádzame ku kolapsu. Sme pohltení množstvom aktivít, ale nedosahujeme požadované alebo očakávané výsledky. Deti kazíme tým, že ich presycujeme.“ Kvantita na úkor kvality. „Kultivovaný čitateľ je nielen vzdelaný, ale aj citlivý, vnímavý, vidí význam v tom, že koná mravne a prináša dobro do spoločnosti.“ A preto je dôležité venovať dostatok času nielen aktivite, ale aj premýšľaniu. A vynára sa nová otázka: Kým chcem byť? Kým chcem byť ako čitateľ? Ako tá-ktorá kniha, ktorú čítam, mení môj svet k lepšiemu/horšiemu? Čo robiť, aby aj o nás neplatil desivý výrok, že „Myslenie je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť?“

Pár podnetov, o ktorých píšem a otázok na premýšľanie nám už Timotea ponúkla. A keďže je detská kniha a kontakt s ňou veľmi dôležitý pri vytváraní väzieb s prírodným i spoločenských prostredím a plní nielen sociálnu funkciu, ale aj funkciu komunikačného média v rodine a v škole, je len na nás, ako sa ako pedagógovia v spolupráci s rodičmi rozhodneme čítanie zakomponovať do procesu rozvoja osobností detí a premeny aktuálnej kritickej situácie na situáciu pozitívnu. Priložme svoj malý konkrétny skutok do premeny sveta k lepšiemu!

Autorka blogu: Mgr. Dominika Čechová, vyučujúca slovenského jazyka