OP ĽZ - Budeme úspešnejší

Naučiť sa čítať s porozumením nie je vôbec jednoduché. Zahŕňa viacero aspektov, ktoré si na prvý pohľad ani neuvedomujeme. Čítať s porozumením znamená aktívne čítať, prijímať, vyhodnocovať a interpretovať prečítané informácie, orientovať sa v kontextoch a funkčne ich prepájať.

Čo všetko vlastne robíme, keď čítame? Pri čítaní si robíme poznámky alebo si podčiarkujeme dôležité informácie. K niektorým dôležitým odsekom sa po určitej dobe vraciame, aby sme si ešte viac ozrejmili určité skutočnosti. Hľadáme významy neznámych slov. Predstavujeme si, čo autor opisuje. V hlave sa nám vynárajú rôzne otázky, na ktoré hľadáme priebežne odpovede. Predvídame, čo sa v texte bude vyskytovať ďalej. Snažíme sa zistiť, čo je hlavnou myšlienkou textu. Kým ale tieto schopnosti nadobudneme, musíme sa ich naučiť a osvojiť si ich.

Ako na to? Rozhodli sme sa využiť kreatívnu pomôcku pri práci s umeleckým textom, ktorá sa nazýva čitateľské vrecúška. Ide o pomôcku, ktorá pozostáva z troch plátenných vrecúšok, ktoré sú farebne odlíšené.     V každom vrecúšku sú drevené doštičky s otázkami k umeleckému textu. Otázky sú zoskupením viacero oblastí – od faktických informácií cez rozvoj jazyka až po kreatívne myslenie, hľadanie súvislostí a premýšľanie. Táto pomôcka vychádza z metódy E – U – R (evokácia – uvedomenie – reflexia), ktorá má za cieľ naučiť deti kriticky myslieť a aktívne pracovať so získanými informáciami a vedomosťami. Žiaci si na základe pomocných otázok môžu údaje zaznamenávať, hľadať súvislosti, nachádzať odpovede. A to sme aj začali postupne realizovať a pracujeme na vlastných projektoch o vybraných knihách.

Na začiatok sa žiaci s touto pomôckou zoznámili a dôkladne si vrecúška poprezerali, doštičky ohmatali, prečítali a išlo sa na to. Začali sme evokáciou. Z vrecúška so zelenými doštičkami označenými „Pred čítaním“ si žiaci vyberali jednotlivé otázky a pokúšali sa na ne ústne alebo písomne odpovedať. Na tieto otázky odpovedali ešte predtým, než knihu začali čítať. Cieľom evokácie bolo vzbudiť u žiakov záujem čítať, ukázať im, čo všetko o danej knihe vedia a čo by sa mohli dozvedieť. Žiaci zisťovali, čo o knihe prezrádza jej názov, čo je napísané na záložke prebalu, kto knihu ilustroval, ktorým slovám v knihe nerozumejú, podľa názvu alebo ilustrácií rozmýšľali, o čom asi bude príbeh, kto bude hrdinom, ako si ho predstavujú, ako by mohol daný príbeh súvisieť s ich životom, čo od príbehu očakávajú a iné. Keď sme mali prvú fázu hotovú, začali sme sa venovať 2. fáze – uvedomeniu si. Žiaci si tak vyťahovali z vrecúška drevené doštičky so žltým označením – „Počas čítania“ a riešili otázky a úlohy, ktoré mali za cieľ udržať ich aktívnych a pomôcť im sledovať ich porozumenie. Nútili ich premýšľať o hrdinoch príbehu, o tom, ako sa cítia, ako by sa mohol dej posunúť dopredu, hodnotili konanie postáv, zamýšľali sa nad tým, ako by konali oni v podobných situáciách, ako by riešili podobné situácie, hľadali myšlienky, ktoré ich zaujali a vo vzájomnom zdieľaní vyjadrovali prečo. A čo je na čitateľských vrecúškach najlepšie? „Odkedy ich používame, zisťujeme, že čítanie nie je vôbec také zlé, že v knihách je toho toľko zaujímavého, čo by sme nikdy nepovedali a vôbec, ale vôbec to nie je nuda.“

Autorka blogu: Mgr. Dominika Čechová